Páter Pio – 1 – Budeš ukrižovaný

Otec Pio sa narodil v južnom Taliansku 25. mája 1887. O sebe povedal, že keď mal 13 rokov, ukázal mu Boh všetky duše, ktoré raz k nemu prídu. Keď mal pätnásť rokov vstúpil do kapucínskeho kláštora. Raz začul zo svätostánku hlas: „Budeš bičovaný, tŕním korunovaný a ukrižovaný.“

Po čase ho zachvátila horúčka. Bolo treba zavolať lekára. Tomu však pri meraní teploty praskol teplomer. Použil iný, ale ten praskol tiež. Rozrušený teda vzal teplomer na meranie teploty vo vodnom kúpeli a zistil, že pacient má teplotu 48,5 C. Tento úkaz sa u otca Pia vyskytoval potom stále, ale vedci preň nemajú vysvetlenie (v lekárskych kruhoch sa teploty nad 42 C označujú ako teploty agónie a sú znakom smrteľného zrútenia).

Už vtedy otec Pio tajomne prežil muky Ježišovho ukrižovania.

Jedného dňa prestal jesť. Jeho predstavení každý deň očakávali smrť. Konečne po 36 dňoch vyrozumeli rodičov. Otec zobral syna domov. V Bonavenete čakali na vlakové spojenie. Zrazu syn poprosil otca:

„Tata, kúp mi limonádu, som smädný.“

Keď sa napil, zvolal:

„Už mám zasa silu a som zdravý. Prosím ťa, kúp mi ešte pohľadnicu, musím napísať otcovi provinciálovi, že som sa uzdravil!“

Otec Pio jedával tak málo, že by to k životu nestačilo ani ročnému dieťaťu. Na jedlo často zabúdal po celé dni. Pátrov osobný lekár, doktor Sale povedal, že denný kalorický príjem pátra Pia je 500 – 600 kalórií (odborníci na výživu pokladajú 1300 kalórií denne za hranicu, pri ktorej človek ešte nezomrie od hladu).

V r. 1910 ho vysvätili za kňaza. Dňa 20. septembra 1918 dostal Kristove rany viditeľným spôsobom. Keď sa vtedy modlil s rozopätými rukami na chóre pred krížom, svätostánok zahorel zvláštnym svetlom. Kristus – v podobe nevysloviteľne krásneho mladého muža – sa znášal k otcovi Piovi. Keď precitol z tejto vízie, mal viditeľne vtlačené Kristove rany. Jeho spolubratia ho našli ležať na dlažbe chóru. Odniesli ho do cely a spozorovali, že na rukách, nohách a v ľavom boku má rany. Správa o tom sa rozletela po kraji. Zo všetkých strán sa začali hrnúť veriaci, aby videli otca Pia a mohli s ním prehovoriť. Odvtedy rany neprestali krvácať a nezmenili sa. Na nohách i na rukách majú priemer viac než 2 cm a prechádzajú z oboch strán tak, že je možné v nich spojiť ukazovák s palcom. Rana v boku je 7 cm dlhá a 5 cm široká, tkanivá sú rozrušené až k srdcu.

Známy rímsky chirurg Dr. Festa, poverený skúmaním rán pátra Pia (predtým voľnomyšlienkár), vydal po dôkladom prieskume posudok:

„Rany tohto omilosteného kňaza, pripomínajúce strašné zranenia nášho Spasiteľa, nemožno vysvetliť prirodzeným spôsobom, lebo odporujú všetkým prirodzeným zákonom. Každá normálna rana sa buď zahojí, alebo zapáli. U otca Pia nedochádza ani k tomu, ani k onomu. Zo stanoviska vedy nemožno vysvetliť, že otvorená rana sa ani nezmenšuje, ani nezväčšuje.“

Aj keď sa zranené miesta na rukách pravidelne umývajú dosť nekvalitným mydlom a obyčajnou vodou, k infekcii nedochádza.

Dr. Festa operoval pátra Pia v kláštore bez uspania: raz na prietrž v oblasti slabiny a raz na cystu na krku vo veľkosti holubieho vajca. Rana spôsobená operáciou sa bez komplikácií zahojila, ale stigmy krvácajú ďalej. Rana v boku tak isto silne krváca. Strata krvi za deň zodpovedá obsahu čajovej šálky.

Osobný lekár pátra Pia a starosta mesta San Giovanni Rotondo, doktor Giuseppe Sala:

„Napriek tomu, že stratil krv, neobjavila sa u neho anémia.“

Otec Pio jedával málo. Dlhý čas bol jeho denný kalorický príjem 100 kalórií.

Istá pani sa ho raz spýtala, či ho rany bolia.

„Myslíš si, že mi ich dal Pán Boh na okrasu?“ – znela odpoveď.

„Otec Pius, a ako vás bolia?“

„Ako keď vezmeš klinec, prerazíš si ním ruku a točíš ním!“

Otec Pio vie, že svojím utrpením zachraňuje veľa duší. Má nesmiernu úctu k Matke Božej a denne od Nej získava veľa milostí. Starosťami a nemocami obťažení ľudia sa k nemu hrnú zo všetkých strán. Vo svojej dobrote im od svojho Majstra vyprosuje pomoc. Pošta mu denne prináša 800 až 1000 listov a pútnici mu ich prinášajú ešte viac.

Otec Pio vstáva včas. Tri hodiny sa pripravuje na rannú sv. omšu, ktorú slúžil každodenne – až do svojej smrti – o 5. hodine ráno. Pri sv. omši Kristovo umučenie nielen vidí, ale ho i na vlastnom tele prežíva. Z rán na rukách mu tečie čerstvá krv. Už od 4. h ráno prichádzajú prítomní na jeho sv. omšu. Zo zástupov pútnikov sa hocikedy ozve zvolanie:

„Verím!“

Pri veľkých návaloch pútnikov presedel v spovednici až 18 hodín denne. Za deň vyspovedal niekoľko sto ľudí. Čakacia doba na spoveď bola 5 až 35 dní. Keď sa prihodí, že hriešnik chce zamlčať nejaký hriech, otec Pio ho varuje. Jednou z jeho chariziem bola schopnosť vidieť do duše človeka. Otec Pio má v úcte anjelov, zvlášť Michala. On anjelov vidí. Mnohým ľuďom písomne odkázal, aby k nemu poslali svojich anjelov strážcov.

Manželia – učitelia, našli po návrate zo školy svoje dieťa doma v horúčke. Bez úspechu použili všetky obvyklé liečebné prostriedky. Bez úspechu. Po polnoci navrhol muž manželke, aby išla spať, že ráno budú vstávať do školy. Pani ostala spať pri dieťati a muž sa uložil v izbe. Spomenul si, že nedávno čítal, že za otcom Piom možno vyslať strážneho anjela. Teraz to urobil. Bolo 5 minút pred jednou hodinou. O tretej sa išiel pozrieť na dieťa a zistil, že je úplne zdravé. Manželka mu povedala:

„Nediv sa, kým som zaspala, prosila som svojho anjela strážcu, aby zašiel k otcovi Piovi.“ – Obaja teda urobili to isté. Muž sa o niekoľko týždňov išiel poďakovať otcovi Piovi. Otec Pio bol práve obklopený hlúčikom mužov. Keď zbadal prichádzajúceho učiteľa, privítal ho slovami:

„Od vás človek nemá pokoj ani v noci. Poďakovať sa choď k svätostánku alebo k Panne Márii.“

Učiteľ sa ešte osmelil opýtať:

„Otče, mohli by ste ešte povedať, ktorý anjel bol u vás skôr – môj alebo manželkin?“

Otec Pio mu povedal so smiechom:

„Tvoj bol u mňa 5 minút pred jednou a ten druhý o niečo neskôr.“

Pápež Ján Pavol II. bol ešte len kňazom Karolom Wojtylom, keď sa dozvedel o pátrovi Piovi, ktorý žil v San Giovanni Rotondo. K. Wojtyla napísal pátrovi Piovi list, v ktorom ho prosil o pomoc pri liečbe príbuznej. Pomohol jej. Takmer nevyliečiteľne chorá žena sa uzdravila a K. Wojtyla sa mu prišiel za to osobne poďakovať.

Zdroj: Michal Pekara