Agapeon 11 – Rozbitá harmónia

Agapeon 11 - Rozbitá harmónia

(Pokračovanie z príbehu: Agapeon 10 – Nový život začína)

„Tak, Agapeon a Paximus… Toto je pripravené pre vás“ – poznamenal Ježiš, hľadiac na krásu obrovskej jaskyne, do ktorej sme vstúpili. Tie zvláštne svetelné bytosti, ktoré celú tú krásu jaskyne pripravili, nás teraz akoby niesli na rukách dolu do jaskyne. Obklopení ich svetlom som cítil v ich tesnej blízkosti, ako sa vo mne, v mojej duši, mysli a srdci deje niečo zvláštne, čo som nedokázal presne pomenovať. Akoby vo mne dotvárali neviditeľnými rukami mnohé nedokončené, mnou dobabrané opravovali, zničené a špinavé čistili a dávali znovu do poriadku.

Keď nás dolu v jaskyni konečne postavili na zem, cítil som sa ako znovuzrodený. Ako keď celý dom opravíte zvonka i zvnútra, prestaviate jeho priečky, vchody, miestnosti tak, aby vám celý dom dokonale vyhovoval po všetkých stránkach, vyumývate ho, vyupratujete a zariadite všetkým potrebným a užitočným, a potom do tohto domu vstúpite – ten pocit obrovskej spokojnosti a radosti, hrejivého zadosťučinenia a blaženosti – jednoducho pocit dokonalého zladenia všetkého vo mne, nekonečnej harmónie, akú som nikdy v živote nezažil. „Kto sú tieto bytosti okolo nás, Ježišu?“ – spýtal som sa nedočkavo Ježiša, a obzrel sa okolo seba. Nikto však už z tých záhadných bytostí okolo nás nestál. „Myslíš na tie, ktoré to tu všetko pripravili?“ – spýtal sa ma s chápavým úsmevom Ježiš a sám si odpovedal na svoju otázku: „Nuž, volajú sa aedifeti. Stvoril som ich so schopnosťou tvoriť dokonale zharmonizovaný svet, nielen materiálny, ale aj duchovný. Určite sa pokúsili pretvoriť aj tvoj vnútorný svet v tebe… Ak si sa im samozrejme nevzpriečil a dovolil im to…“ – so šibalským úsmevom podotkol Ježiš, pozerajúc priamo do mojich očí. „Hm, bolo to príjemné. Tak dokonale zladený a vyčistený som sa ešte nikdy necítil“ – s neskrývanou radosťou som Ježišovi odvetil.

„Počuj, Ježišu, a my, ľudia, my prečo nemáme také schopnosti ako oni?“ – spýtal som sa tak trochu so smútkom. „Vy máte všetko, čo majú oni a ešte mnohé navyše…“ – poznamenal Ježiš a naznačil mne aj Erudicovi a Paximovi vedľa mňa, aby sme si sadli na pripravenú posiedku opodiaľ. „Kedysi, keď sme vás s Otcom tvorili, boli ste korunou celého tvorstva. Teda, nie len korunou materiálneho sveta, v ktorom sme vás na určitý čas nechali žiť, ale aj korunou duchovného sveta, do ktorého ste mali plynule prejsť premenou, ktorú teraz nazývate „smrť“. Vtedy ste sa jej nebáli. Tešili ste sa na ňu, ako na niečo dlho túžobne očakávané. Mali ste ešte dokonalejšie schopnosti tvoriť harmóniu okolo seba, ako aedefiti, ktorých si tu v jaskyni videl. Aj ich svetlo okolo nich je len zlomok toho svetla, ktoré ste niesli okolo seba vy, ako kráľovské deti môjho Otca. Všetky moje dovtedy stvorené bytosti s nemým úžasom hľadeli na vašu krásu. Vo vašom srdci ste však uverili niektorým klamstvám o mne, o tom, čo sme vám s Otcom kládli na srdce pre zachovanie tejto harmónie vo vás. Dovolili ste týmto klamstvám vstúpiť do vášho vnútra a poprehadzovať harmóniu vo vás stvorenú.“ – so smútkom v očiach pozrel Ježiš na mňa aj na Paxima a pokračoval: „Rozumiete, Paximus a Agapeon, že niečo dokonalejšie ako je dokonalosť sama už neexistuje. A ak do dokonalosti zasiahneš, vytvoríš vždy iba niečo menej dokonalé, menej harmonické ako to bolo? Preto sa prestavaním vášho vnútorného sveta zmenil aj váš postoj ku mne, k bytostiam, ktoré som stvoril. Došlo to až tak ďaleko, že sa vaše oči zakalili natoľko, že už neboli schopné vidieť mňa, ani duchovný svet okolo, váš rozum sa zahádzal hlúposťami a zaniesol špinou natoľko, že ste už nedokázali myslieť tak dokonale, ako predtým. V dôsledku poprehadzovania hodnôt vo vašom srdci ste už nevedeli, čo vlastne chcete, a nedokázali rozlíšiť, čo je skutočne dobré a čo zlé. Tento neporiadok sa vo vás umocňoval natoľko, že ste sa rozhodli odísť z mojej prítomnosti a žiť si po svojom v domnení, že viete lepšie, ako ja, ako máte žiť, aby ste boli dokonale šťastní.“ Ježišovi pri posledných slovách vypadla z oka slza a svojím pádom na zem rozbila ticho okolo nás. „Snažil som sa priviesť vás späť“ – pokračoval s vypätím posledných síl udržať plač Ježiš, „ale neboli ste už schopní načúvať môjmu hlasu a ja som nechcel porušiť základ vašej existencie a aj základ lásky, ktorú som do vás vložil – slobodu. A tak som vám s Otcom prisľúbil, že vás prídem zachrániť. Prišiel som, ale aj napriek tomu zostáva vo vašich rukách a na vašom rozhodnutí, čo urobíte s dokonalosťou duše, ktorú som vo vás stvoril.“

„Spomeň si, Agapeon“ – prerušil Ježišove slová Erudicus, „ako si sa počas cesty sem musel tisíckrát rozhodovať a nebolo to vždy jednoduché. Vieš, každý z nás nosí so sebou akoby prázdny čistý krčah. Je to tvoje srdce. Všetko, čo doň naleješ počas dňa v rozhovoroch s ľuďmi, čo doň nasypeš svojimi vlastnými rozhodnutiami, čo necháš vstúpiť, to potom dávaš akoby z krčahu piť iným okolo seba. Spomeň si, ako si sa nechával viac a viac pohlcovať svojím obchodom natoľko, že si aj podvádzal, klamal, okrádal, len aby si viac získal pre seba. Všetku tú špinu si potom vypili z tvojho srdca tí, ktorí s tebou žili – tvoji rodičia, priatelia, známi, spolupracovníci. Hádkami, tvrdými nemilosrdnými slovami povýšeneckosti si ich napájal z krčahu svojho srdca plného špiny a tak si rozbíjal viac a viac harmóniu ich srdca, pretváral ich vnútorný svet na rozbité črepiny pôvodnej dokonalosti. Nečuduj sa, že ste sa takto vzájomne viac a viac oberali o schopnosť harmonicky tvoriť svet okolo seba a v sebe.“ „Dá sa to nejako vrátiť späť?“ – nedočkavo s ľútosťou v srdci som vyhŕkol zo seba. „Samozrejme“ – pokračoval už Ježiš, „načúvať môjmu hlasu. Ja vám poviem čo, kedy, ako. Najprv sa však musíte vnútorne vyčistiť vy sami a túto harmóniu v sebe upevniť natoľko, aby vás žiadne klamstvá nevrátili späť do chaosu. Preto aj s Paximom odídete na kraj púšte a pod vedením Erudica sa budete pripravovať na poslanie – misiu, ktorú vám oznámim v pravom čase. Táto jaskyňa vám bude útočišťom. Pravidelne sem budete chodiť a čerpať do krčahu svojho srdca harmóniu, ktorú budete potom vylievať do sŕdc ľudí okolo seba.“