Štvrtok 8. týždňa v Cezročnom období Mk 14, 22-25

 „Vezmite, toto je moje telo!“

V prvý deň sviatkov Nekvasených chlebov, keď zabíjali veľkonočného baránka, pri večeri Ježiš vzal chlieb a dobrorečil, lámal ho a dával im, hovoriac: „Vezmite, toto je moje telo!“ Potom vzal kalich, vzdával vďaky, dal im ho a všetci z neho pili. A povedal im: „Toto je moja krv novej zmluvy, ktorá sa vylieva za mnohých. Veru, hovorím vám: Už nebudem piť z plodu viniča až do dňa, keď ho budem piť nový v Božom kráľovstve.“

Zamyslenie:

Liturgia dnes nás pozýva, aby sme spoznali úžasné kňazské srdce Ježiša Krista. O niekoľko ďalších dní nás liturgia opäť zavedie k Ježišovmu srdcu, ale vtedy sa sústredí na jeho posvätný charakter. Dnes však obdivujme jeho pastierske srdce, srdce Spasiteľa, ktoré sa rozplýva nad svojím stádom, ktoré nikdy neopustí. Toto kňazské a pastierske srdce prejavuje svoje city najmä pri ustanovení Eucharistie. Koná sa to pri Poslednej večeri, keď Pán ustanoví sviatosť svojho tela a krvi, tajomstvo viery a lásky. Svätý Ján v jednej vete syntetizuje pocity, ktoré zaplavujú Ježišovu dušu v tejto srdcervúcej chvíli: „Ježiš vedel, že nadišla jeho hodina odísť z tohoto sveta k Otcovi. A pretože miloval svojich, čo boli na svete, miloval ich do krajnosti.“ (Jn 13, 1). Až do konca, do poslednej chvíle! Úzkosť ho privádza k tomu, aby dal všetko všetkým, aby navždy zostal po našom boku. Jeho láska sa totiž neobmedzuje len na apoštolov, ale myslí na všetkých ľudí. Eucharistia sa tak stáva miestom a nástrojom, ktorý umožní Ježišovi, aby nás upokojoval „vždy a všade“. Zároveň hovorí o tom, že nám pošle „ďalšieho, iného“ utešiteľa, teda „ďalšieho, iného“ obrancu. Hovorí o „inom“, pretože On -Ježiš-Eucharistia- je v skutočnosti naším prvým utešiteľom. Plnenie Otcovej vôle núti Ježiša rozlúčiť sa so svojimi, ale jeho láska ho pobáda zostať s nimi a ustanovuje Eucharistiu, v ktorej skutočne zostáva prítomný s nami. Ďakujme mu za jeho lásku k nám.