Streda 8. týždňa v Cezročnom období Mk 10, 32-45

Prijať Božiu vôľu

Učeníci boli na ceste do Jeruzalema a Ježiš ponáhľal pred nimi; boli zarazení a nasledovali ho s bázňou. Vzal si bokom zase Dvanástich a začal im hovoriť o tom, čo na neho čaká: „Hľa, ideme do Jeruzalema a Syn človeka bude vydaný veľkňazom a učiteľom Zákona. Odsúdia ho na smrť a vydajú pohanom a budú sa mu posmievať a pľuvať na neho a zbičujú a zabijú ho, ale po troch dňoch vstane. “ Tu k nemu pristúpili Zebedejovi synovia Jakub a Ján a povedali mu: „Učiteľ, radi by sme, keby si nám splnil, o čo ťa požiadame.“ Odpovedal im: „Čo chcete, aby som pre vás urobil?“ Povedali mu: „Daj, nech v tvojej sláve zasadneme jeden po tvojej pravici a druhý po tvojej ľavici.“ Ale Ježiš im povedal: „Neviete, čo chcete. Môžete piť kalich, ktorý ja pijem, alebo dať sa ponoriť v krst, vo ktorý ja budem ponorený? “ Oni mu odpovedali: „Môžeme!“ Ježiš im povedal: „Kalich, ktorý ja pijem, piť budete, a v krst, vo ktorý ja budem ponorený, ponorení budete. Ale posadiť po mojej pravici alebo ľavici nie je mojou vecou, ​​ale je pre tých, ktorým je to pripravené. “ Keď to počulo ostatných desať, namrzeli sa na Jakuba a na Jána. Ježiš si ich zavolal a povedal im: „Viete, že tí, ktorí sa pokladajú za panovníkmi, tvrdo vládnu národom a veľmoži im dávajú cítiť svoju moc. Medzi vami to však tak nebude. Ale kto by chcel byť medzi vami veľkým, bude vaším služobníkom, a kto by chcel byť medzi vami prvý, bude sluhom všetkých. Lebo ani Syn človeka neprišiel, aby sa dal obsluhovať, ale aby slúžil a dal svoj život ako výkupné za mnohých. “ 

Zamyslenie

Dnes nás Pán učí aký má byť náš postoj pred krížom. Vriacej láska Ježiša k vôli Jeho Otca, k uskutočneniu spásy ľudstva, každého muža, každej ženy, ho vedie, aby sa rýchlo vydal smerom do Jeruzalema, kde „Syn človeka bude vydaný veľkňazom a učiteľom Zákona. Odsúdia ho na smrť a vydajú pohanom a budú sa mu posmievať a pľuvať na neho a zbičujú a zabijú ho. „(Mk 10,33-34). Aj keď tomu niekedy možno nerozumieme, nebojíme sa bolesti a utrpenia alebo každodenných zápasov, skúsme sa láskyplne spojiť s Božou spasiteľnou vôľou s ponukou. Je to ponuka nášho každodenného kríža. Vyznanie našich hriechov a prijatie Eucharistie zvýši našu lásku k Bohu a našu lásku k druhým takým spôsobom, že budeme schopní potvrdiť, že „Môžeme!“ (Mk 10,39), napriek našej biede, obavám a hriechom. Áno, budeme schopní vziať náš každodenný kríž a nasledovať Ho (porov. Lk 9,23) z lásky s úsmevom; ten kríž, ktorý tak dobre poznáme z nášho bežného, ​​každodenného života: únava v práci, rodinné problémy, vzťahy s druhými atď. Iba ak každý deň objímeme svoj kríž a zaprieme seba, aby sme slúžili druhým, môžeme sa stotožniť s Kristom, ktorý prišiel, „aby slúžil a dal svoj život ako výkupné za mnohých.“ (Mk 10,45). Ján Pavol II. Vysvetlil, že „prijatie Božej vôle Ježišom vyvrcholilo jeho smrťou na kríži, teda úplným darovaním seba samého“. Napodobňujme teda Ježiša Krista tým, že budeme neustále premieňať našu lásku k Nemu vo službu pre ostatných ľudí: bohaté alebo chudobné, vzdelané alebo nevzdelané, mladé alebo staré, bez rozdielu. Kiež to sú skutky slúžiace k tomu, aby sa títo naši blížni dostali bližšie k Bohu a boli oslobodení od hriechu.