Utorok po 5. veľkonočnej nedeli Jn 14, 27-31a

Pokoj

Ježiš povedal svojim učeníkom: „Pokoj vám zanechávam, svoj pokoj vám dávam. Ale ja vám nedávam, ako svet dáva. Nech sa vám srdce nevzrušuje a nestrachuje. Počuli ste, že som vám povedal: Odchádzam – a prídem k vám. Keby ste ma milovali, radovali by ste sa, že idem k Otcovi, lebo Otec je väčší ako ja. A povedal som vám to teraz, skôr, ako sa to stane, aby ste uverili, keď sa to stane. Už s vami nebudem veľa hovoriť, lebo prichádza knieža sveta. Nado mnou nemá nijakú moc, ale svet má poznať, že milujem Otca a robím, ako mi prikázal Otec.“

Zamyslenie:

Dnes nám Ježiš nepriamo hovorí o kríži a o pokoji, ktorý z neho prúdi. Dáva nám pokoj, ale za cenu svojho “odchodu” z tohto sveta, čiže za cenu svojho bolestného utrpenia a smrti. Jeho slová o „pokoji“ boli zaznačené v evanjeliách až jeho Zmŕtvychvstaní, ktoré im dalo pečať pravosti. Pokoj sa stal jeho veľkonočným darom. Ježiš svojou smrťou na kríži a svojím zmŕtvychvstaním zvíťazil nad hriechom, smrťou, ale aj strachom, čiže tým, čo nás oberá o pokoj.  Dáva pokoj, ktorý však nie je taký, aký „dáva svet” (Jn 14, 27). Jeho pokoj je ovocím jeho obetavej a milosrdnej lásky k človeku až do krajnosti, ktorú dokázal svojou smrťou na kríži.

Od chvíle ako hriech vstúpil do dejín sveta, treba počítať v živote s utrpením. Niekedy ide o fyzické utrpenie, čiže bolesť akou je napr. zranenie či choroba. Stretáme sa aj s duševným utrpením, spôsobeným narušením ľudských vzťahov; duchovným utrpením spôsobeným hriechom ale i existenciálnym – keď si uvedomujeme, že musíme opustiť svojich drahých i tento svet a zomrieť.

Boh nám však vo svojej nekonečnej láske dal liek, aby sme si zachovali pokoj aj uprostred utrpenia či bolesti. Boží Syn sa totižto rozhodol prijať bolestný „odchod“ z tohto sveta vo vnútornom nastavení dôvery Otcovi, poslušnosti a vyrovnanosti.

Prečo to urobil takýmto spôsobom? Pretože tak sa ľudské utrpenie –  obsiahnuté v Kristovom utrpení – stáva súčasťou obety, ktorá nás zachraňuje od hriechu. “V Kristovom kríži (…) bolo ľudské utrpenie vykúpené” píše sv. Ján Pavol II. Ježiš Kristus prijal dobrovoľne na seba utrpenie, aby tak prejavil poslušnosť Otcovi a obetoval sa za našu spásu. Kristov pokoj je pokojom zmierenia sa s Bohom, prijatím jeho vôle.

Neznámy autor z 2. storočia pripisuje Ježišovi tieto slová: “Pozri sa na pľuvance na mojej tvári, ktoré som od teba dostal, len aby som ti mohol vrátiť nový závan života, ktorý som ti vdýchol do tváre.  Pozri na moje líca, ktoré boli fackované len preto, aby som mohol napraviť tvoju deformovanú tvár podľa svojho nového obrazu. Pozri na môj chrbát, ktorý bol zbičovaný, aby som ti sňal z pliec ťarchu tvojich hriechov. Pozri na moje ruky, pribité klincami na kríži, ktoré si raz dávno vystrel k zakázanému stromu.