Pondelok po 3. veľkonočnej nedeli Jn 6, 22-29

Vyhľadávajme Krista

Keď Ježiš nasýtil päťtisíc ľudí, jeho učeníci ho videli chodiť po mori. Na druhý deň si však zástup, čo zostal na druhom brehu mora, všimol, že tam bola iba jedna loďka a že Ježiš nenastúpil na loď so svojimi učeníkmi, ale že sa učeníci odplavili sami. A z Tiberiady prišli iné lode k miestu, kde jedli chlieb, keď Pán vzdával vďaky. No zástup zbadal, že tam nie je ani Ježiš ani jeho učeníci. Preto aj oni nastúpili na loďky, prišli do Kafarnauma a hľadali Ježiša. Keď ho na druhom brehu mora našli, povedali mu: „Rabbi, kedy si sem prišiel?“ Ježiš im odpovedal: „Veru, veru, hovorím vám: Nehľadáte ma preto, že ste videli znamenia, ale preto, že ste jedli z chlebov a nasýtili ste sa. Nezháňajte sa za pominuteľným pokrmom, ale za pokrmom, ktorý ostáva pre večný život, a ten vám dá Syn človeka. Lebo jeho označil Otec, Boh, svojou pečaťou.“ Povedali mu: „Čo máme robiť, aby sme konali Božie skutky?“ Ježiš im odpovedal: „Boží skutok je veriť v toho, ktorého on poslal.“ 

Zamyslenie

Keď zbadáme, že sa nám niekto stratil, tak robíme všetko preto, aby sme ho našli. Zvlášť vtedy robíme veľkú pátračku, keď sa nám stratil niekto blízky, priateľ alebo človek, ktorého potrebujeme.
Aj dnešné evanjelium nám to potvrdzuje, keď opisuje udalosť v zástupe: A keď zástup videl, že tam niet Ježiša, ani jeho učeníkov, vystúpili na lodičku a prišli do Kafarnauma a tam hľadali Ježiša. A keď ho našli, Ježiš im povedal: „Veru, hovorím vám: Nehľadáte ma preto, že ste videli znamenia, ale preto, že ste jedli z chlebov a nasýtili ste sa. Nezháňajte sa za pominuteľným pokrmom, ale za pokrmom, ktorý ostáva pre večný život, a ten vám dá Syn človeka“ (Jn 6,27).
Tieto slová pochopíme až vtedy, keď ich budeme prežívať, keď sa včleníme do zástupu tých, ktorí hľadajú Ježiša. Aj my sme putujúcim ľudom Božím; hladným, smädným, šomrajúcim a stále nepokojným, ale Boh nás vyvádza z našich ľudských istôt a vedie nás púšťou životných skúšok, aby nás priviedol do svojho kráľovstva. Pán Ježiš im vyčíta, že ho hľadajú len preto, že sa nasýtili. Nepatrí táto výčitka i nám? Prečo vyhľadávame Pána Ježiša? Azda len preto, aby nás nasýtil časnými vecami?
Dnešný človek, hoci vlastní mnoho, má veľké výdobytky a vidíme, že je nespokojný. Dnešný človek túži čímsi sa nasýtiť. Zábava, šport, kultúra, veda… Toto všetko však nestačí. Prečo? Môžeme to povedať i takto: Nehľadáme Krista, chlieb večného života, ktorý práve preto zostúpil z neba, aby živil a uzdravoval naše duše? Ak ho hľadáme, ak prichádzame za Ježišom k oltáru, a to iba preto, aby sme tu žobrali zas len o hmotný chlieb, zdravie, telesnú spokojnosť pre seba a svoje deti, je to nesprávne. Dajme na prvé miesto Boha a zistíme, že toto len dodá našim povinnostiam vyššiu hodnotu, zmysel a cieľ. Pavol apoštol na túto tému hovorí, že si máme vyzliecť starého človeka a obliecť si nového. To znamená, že musíme rozbiť faloš nášho života. Dnes musíme žiť kresťanstvo, ktoré svetu niečo dáva, čosi prirodzené, a predsa obohacujúce. Kresťan neopovrhuje životom, rečami, len sa snaží žiť život tak a veci užívať tak, aby mu to slúžilo na večnú spásu. Sme za pokrok, ale taký, ktorý vedie k pravému cieľu.