Štvrtok vo veľkonočnej oktáve Lk 24, 35-48

Aký je môj vzťah k viere?

Ježišovi učeníci porozprávali, čo sa im stalo cestou a ako ho spoznali pri lámaní chleba. Kým o tom hovorili, on sám zastal uprostred nich a povedal im: „Pokoj vám.“ Zmätení a naľakaní si mysleli, že vidia ducha. On im povedal. „Čo sa ľakáte a prečo vám srdcia zachvacujú také myšlienky? Pozrite na moje ruky a nohy, že som to ja! Dotknite sa ma a presvedčte sa! Veď duch nemá mäso a kosti – a vidíte, že ja mám.“ Ako to povedal, ukázal im ruky a nohy. A keď tomu stále od veľkej radosti nemohli uveriť a len sa divili, povedal im: „Máte tu niečo na jedenie?“ Oni mu podali kúsok pečenej ryby. I vzal si a jedol pred nimi. Potom im povedal: „Toto je to, čo som vám hovoril, kým som bol ešte s vami, že sa musí splniť všetko, čo je o mne napísané v Mojžišovom zákone, u Prorokov a v Žalmoch.“ Vtedy im otvoril myseľ, aby porozumeli Písmu, a povedal im: „Tak je napísané, že Mesiáš bude trpieť a tretieho dňa vstane z mŕtvych a v jeho mene sa bude všetkým národom, počnúc od Jeruzalema, hlásať pokánie na odpustenie hriechov. Vy ste toho svedkami.“

Zamyslenie

Ježiš po zmŕtvychvstaní nadväzuje s apoštolmi bezprostredný kontakt; má telo, ktorého sa môžu dotknúť, na ktorom môžu vidieť rany po klincoch a kopiji a keďže sa stále divili, hovorí: „Máte tu niečo na jedenie?“ Oni mu podali kúsok pečenej ryby. I vzal si a jedol pred nimi (Lk 24,41). Týmto chce posilniť vieru učeníkov. Jeho telo je skutočne pravé, ale má nové vlastnosti. Je to oslávené telo. Zmŕtvychvstanie Pána Ježiša nebolo návratom do života na zemi, ako to bolo v prípadoch tých, ktorých vzkriesil z mŕtvych. Tí totiž nemali oslávené telo. Tak mládenec z Naimu, priateľ Lazár či dcéra Jaira museli ešte raz zomrieť. V Ježišovom prípade vidíme prechod zo smrti do nového života, večného života. V tom je vidieť dielo Ducha Svätého. Pán Ježiš učeníkom podáva dôkaz o cieli života človeka, ktorý sa smrťou nekončí. Na Ježišovi sa plnia predpovede prorokov, slová napísané v Mojžišovom zákone a taktiež slová v žalmoch (porov. Lk 24,44). Vieme, že svedectvo dvoch alebo troch bolo u Židov najsilnejším argumentom. Ježiš tak poukazuje na vážnu vec v našej viere. Jeho zmŕtvychvstanie je potvrdením pravdy o jeho božstve, že bol skutočným a pravým Synom Božím. Zmŕtvychvstaním aj nám Ježiš otvoril bránu do nového života. Ježiš predloží podmienku, ktorá zaväzuje tých, čo uveria v neho, že ich viaže poslanie „hlásať pokánie na odpustenie hriechov“ (Lk 24,48). A táto činnosť sa má prejaviť tak, ako to sám Ježiš definuje: „Vy ste toho svedkami“ (Lk 24,48).
Liturgické texty celého Veľkonočného obdobia až do slávnosti Zoslania Ducha Svätého rozprávajú o stretnutiach zmŕtvychvstalého Krista najmä so svojimi učeníkmi. Dochádza k neohláseným a neobyčajným stretnutiam. Počas nich Ježiš poukazuje na zmysel toho, čo sa stalo. Robí to nielen slovami, keď hovorí „Pokoj vám“ (Lk 24,36); keď ich oslovuje „Čo sa ľakáte a prečo vám srdcia zachvacujú také myšlienky“ (Lk 24,38), ale aj vyzýva učeníkov, „Dotknite sa ma a presvedčte sa“ (Lk 24,39). Tieto stretnutia majú svoju gradáciu v živote apoštolov. Najprv sa boja, majú strach, postupne sa presvedčia, že Ježiš skutočne je medzi nimi, veď jedol pečenú rybu. Napokon Peter prehovorí k ľudu: „Vy ste zapreli Svätého a Spravodlivého a žiadali ste, aby prepustili vraha. Zabili ste pôvodcu života, ale Boh ho vzkriesil z mŕtvych, a my sme toho svedkami“ (Sk 3,14-15). Môžu sa natískať otázky: Prečo Zmŕtvychvstalému tak veľmi záleží na tom, aby učeníci získali presvedčenie, že nie je duch? Prečo tak konkrétne prejavuje svoje telesné zmŕtvychvstanie, že prijíma pokrm? Odpoveď bude v tom, aby sme neohraničili svoju vieru len na duchovné veci, len na historického Krista a pritom zabudli na význam jeho telesného zmŕtvychvstania.
Základnou povinnosťou človeka je predsa hľadať posledný cieľ svojho života a to je zmŕtvychvstalý Kristus. Bola by to fundamentálna chyba, kto by sa k svojmu poslaniu na zemi staval povrchne, nezodpovedne, zle.