Streda vo veľkonočnej oktáve  Lk 24, 13-35

Byť s Ježišom

V ten deň išli dvaja z Ježišových učeníkov do dediny zvanej Emauzy, ktorá bola od Jeruzalema vzdialená šesťdesiat stadií, a zhovárali sa o všetkom, čo sa prihodilo. Ako sa tak zhovárali a spoločne uvažovali, priblížil sa k nim sám Ježiš a išiel s nimi. Ich oči boli zastreté, aby ho nepoznali. I spýtal sa ich: „O čom sa to cestou zhovárate?“ Zastavili sa zronení a jeden z nich, menom Kleopas, mu povedal: „Ty si vari jediný cudzinec v Jeruzaleme, ktorý nevie, čo sa tam stalo v týchto dňoch?“ On im povedal: „A čo?“ Oni mu vraveli: „No s Ježišom Nazaretským, ktorý bol prorokom, mocným v čine i v reči pred Bohom aj pred všetkým ľudom; ako ho veľkňazi a naši poprední muži dali odsúdiť na smrť a ukrižovali. A my sme dúfali, že on vykúpi Izrael. Ale dnes je už tretí deň, ako sa to všetko stalo. Niektoré ženy z našich nás aj naľakali. Pred svitaním boli pri hrobe, a keď nenašli jeho telo, prišli a tvrdili, že sa im zjavili anjeli a hovorili, že on žije. Niektorí z našich odišli k hrobu a zistili, že je to tak, ako vraveli ženy, ale jeho nevideli.“ On im povedal: „Vy nechápaví a ťarbaví srdcom uveriť všetko, čo hovorili proroci! Či nemal Mesiáš toto všetko vytrpieť, a tak vojsť do svojej slávy?“ A počnúc od Mojžiša a všetkých Prorokov, vykladal im, čo sa naňho v celom Písme vzťahovalo. Tak sa priblížili k dedine, do ktorej šli, a on sa tváril, že ide ďalej. Ale oni naň naliehali: „Zostaň s nami, lebo sa zvečerieva a deň sa už schýlil!“ Vošiel teda a zostal s nimi. A keď sedel s nimi pri stole, vzal chlieb a dobrorečil, lámal ho a podával im ho. Vtom sa im otvorili oči a spoznali ho. Ale on im zmizol. Tu si povedali: „Či nám nehorelo srdce, keď sa s nami cestou rozprával a vysvetľoval nám Písma?“ A ešte v tú hodinu vstali a vrátili sa do Jeruzalema. Tam našli zhromaždených Jedenástich a iných s nimi a tí im povedali: „Pán naozaj vstal z mŕtvych a zjavil sa Šimonovi.“ Aj oni porozprávali, čo sa im stalo cestou a ako ho spoznali pri lámaní chleba.

Zamyslenie:

Dnešné evanjelium nás uisťuje, že Ježiš žije a naďalej je stredobodom, okolo ktorého sa buduje spoločenstvo učeníkov. Ak sa pýtame, kde sa môžeme stretnúť so Zmŕtvychvstalým, odpoveďou je: v spoločenstve veriacich, pri čítaní Božieho slova, pri prijímaní sviatostí, vo vzájomnej láske, v nezištnej pomoci, pri obetavej službe…

Učeníci naplnení smútkom si ani len nevedeli predstaviť, že cudzinec, ktorý sa ku nim pripojil, je v skutočnosti ich Majster a Pán, ktorý vstal z mŕtvych. Ale keď sa s nimi cestou rozprával a „vysvetľoval“ im Písmo, cítili ako im horí srdce (porov. Lk 24, 32). Takto svetlo Božieho slova „osvietilo ich srdcia,“ pri lámaní chleba sa im „otvorili oči” (Lk 24, 31) a spoznali ho.

Príbeh emauzských učeníkov je pre nás užitočným sprievodcom aj na našej ceste pochybností, trápení a niekedy aj trpkých rozčarovaní; Božský cudzinec – Zmŕtvychvstalý Pán – je aj naším spoločníkom, ktorý nás vysvetľovaním Písma uvádza do pochopenia Božích tajomstiev. Ak sa s ním stretáme pri čítaní Svätého písma, tak po svetle Slova dostávame aj iné svetlo; svetlo, ktoré vychádza z “Chleba života”, prostredníctvom ktorého Kristus dokonale napĺňa svoj prísľub, že bude s nami „po všetky dni až do skončenia sveta“ (Mt 28, 20).

Svätý Otec Benedikt XVI píše, že je to práve „ohlasovanie Pánovho zmŕtvychvstania, ktoré rozjasňuje temné momenty nášho života a dejín sveta“.