Utorok vo veľkonočnej oktáve Jn 20,11-18

Žena prečo plačeš koho hľadáš?

„Mária stála vonku pri hrobe a plakala. Ako tak plakala, nahla sa do hrobu a videla dvoch anjelov v bielom sedieť tam, kde bolo predtým uložené Ježišovo telo, jedného pri hlave, druhého pri nohách. Oni sa jej opýtali: „Žena, prečo plačeš?ʺ Vravela im: „Odniesli môjho Pána a neviem, kde ho položili.ʺ Keď to povedala, obrátila sa a videla tam stáť Ježiša; no nevedela, že je to Ježiš. Ježiš sa jej opýtal: „Žena, prečo plačeš? Koho hľadáš?ʺ Ona mu v domnení, že je to záhradník, povedala: „Pane, ak si ho ty odniesol, povedz mi, kde si ho položil, a ja si ho vezmem.ʺ Ježiš ju oslovil: „Mária!ʺ Ona sa obrátila a po hebrejsky mu povedala: „Rabbuni ʺ, čo znamená Učiteľ. Ježiš jej povedal: „Už ma nedrž, veď som ešte nevystúpil k Otcovi; ale choď k mojim bratom a povedz im: Vystupujem k môjmu Otcovi a vášmu Otcovi, k môjmu Bohu a vášmu Bohu.ʺ Mária Magdaléna išla a zvestovala učeníkom: „Videla som Pána,“ a že jej toto povedal

Zamyslenie:

Dnes môžeme v postave Márie Magdalény uvažovať o dvoch úrovniach prijatia nášho Spasiteľa: prvej – nedokonalej; a druhej – úplnej.

V tej prvej sa Mária javí ako tá najúprimnejšia z Ježišových učeníkov. Nasleduje svojho majstra, až hrdinsky sa drží pri Ježišovi, keď je z lásky ukrižovaný, pochovaný, nezvestný. Koľko lásky a pokory je v jej dvoch zvolaniach adresovaných Pánovi, ktoré nám ako dve jedinečné perly zachoval evanjelista Ján: „Odniesli môjho Pána a neviem, kde ho položili.ʺ (Jn 20,13); „Pane, ak si ho ty odniesol, povedz mi, kde si ho položil, a ja si ho vezmem.ʺ (Jn 20,15)

Dejiny poznajú len málo tak verných učeníkov naplnených láskou k nemu, ako bola Mária Magdaléna. Napriek tomu dobrá správa utorka veľkonočnej oktávy ďaleko presahuje sféru mravných kvalít a viery v milovaného Ježiša, v poslednom rade aj smrti, a privádza nás k viere v Ježiša Krista Zmŕtvychvstalého. Toho Ježiša Krista, ktorý Máriu v prvej chvíli vyvádza z úrovne nedokonalej viery pýtajúc sa: „Žena, prečo plačeš? Koho hľadáš?ʺ (Jn 20,15), na čo ona krátkozrako odpovedá ako to robí človek zahľadený len na svoju momentálnu starosť.

Následne ju v druhom a konečnom momente volá po mene “Máriaʺ, aby ju pohol a rozochvel vzkriesením a životom, teda sebou samým, lebo on je Zmŕtvychvstalým a Životom naveky. Výsledok? Mária uverí a stáva sa ohlasovateľkou: “Mária Magdaléna išla a zvestovala učeníkom: „Videla som Pánaʺ…ʺ (Jn 20,18).

Nezriedka sa dnes nájde mnoho kresťanov, ktorí nemajú jasno, čo bude po tomto živote, a preto majú pochybnosti o Ježišovom vzkriesení. Patrím k nim aj ja?

Na druhej strane sú aj takí, ktorí majú dosť viery na to, aby nasledovali Ježiša súkromne, ale boja sa ho ohlasovať druhým. Patrím k nim?

Ak je to tak, povedzme mu rovnako ako Mária Magdaléna: „Učiteľ!ʺ, skloňme sa k jeho nohám a následne choďme k svojim bratom a sestrám a povedzme im: „Pán vstal z mŕtvych a ja som ho videl!ʺ