Sobota po popolcovej strede Lk 5,27-32

Ježišov pohľad

Ježiš videl na mýtnici sedieť mýtnika menom Léviho a povedal mu: „Poď za mnou!“ On vstal, opustil všetko a išiel za ním.
Lévi mu urobil vo svojom dome veľkú hostinu. A bol tam veľký zástup mýtnikov a iných, ktorí s nimi stolovali.
Farizeji a ich zákonníci šomrali a hovorili jeho učeníkom: „Prečo jete a pijete s mýtnikmi a hriešnikmi?“
Odpovedal im Ježiš: „Lekára nepotrebujú zdraví, ale chorí. Neprišiel som volať spravodlivých, ale hriešnikov, aby sa kajali.“

Zamyslenie

Aký je dôležitý ľudský pohľad – teda spôsob, ako človek pozerá na skutočnosť. Či vie vnímať aj hlbšie horizonty. Vie ísť k podstate vecí, dokonca až za ňu. Keď jeho vnímanie nie je prvoplánové, hľadí so širším konceptom a vedomím služby.                                                                                                              Dnešný úryvok nám predstavuje Ježišov pohľad. On nevidí pred sebou obyčajného človeka menom Lévi. Vidí omnoho viac – jeho možnosti, jeho túžby, jeho vieru… Ale ani toto nie je dôvodom Ježišovej pozornosti – tým je Ježišova túžba milovať. Je to pohľad lásky – lekára – ktorý túži milovať a starať sa. A tento Ježišov pohľad lásky nahradí pohľady posudzovania a odsúdenia tisícky okoloidúcich.                                                                                                    Aj preto tieto jeho slová: “Lekára nepotrebujú zdraví, ale chorí”. To, čo potrebuje byť uzdravené, je naše ľudské vnímanie, ako na nás pozerajú iní. Som to ja, ktorý si musí byť vedomí lásky Otca i blížnych. Lévi bol uzdravený jedným Božím pohľadom. Prečo by práve pôstny čas sa nemohol stať časom pre uzdravenie nášho ja?