Utorok 6. týždňa v Cezročnom období Mk 8,14-21

Dajte si pozor

V tom čase si učeníci zabudli vziať chleba a na lodi mali so sebou iba jeden chlieb. A on ich varoval: „Dajte si pozor a chráňte sa kvasu farizejov i kvasu Herodesa!“ Oni si medzi sebou hovorili, že nemajú chleba. Keď to spozoroval, povedal im: „Prečo rozprávate o tom, že nemáte chlieb? Ešte nechápete a nerozumiete? Máte otupené srdce? Máte oči, a nevidíte? Máte uši, a nepočujete? A nepamätáte sa už, koľko košov ste naplnili odrobinami, keď som rozlámal päť chlebov piatim tisícom?“ Odpovedali mu: „Dvanásť.“ „A koľko košov ste naplnili odrobinami, keď som tých sedem rozlámal štyrom tisícom?“ Odpovedali mu: „Sedem.“ A povedal im: „Ešte nechápete?“

Zamyslenie:

V dnešnom evanjeliu opäť vidíme múdrosť nášho Pána Ježiša. Jeho správanie častokrát úplne odlišné od ostatných ľudí … je originálne. Učeníci určite nezabudli na zázraky ktoré pred nedávnom urobil. A hoci sú ešte stále ohúrení, Ježiš ich varuje pred tým, čo ich čaká: „Dajte si pozor a chráňte sa kvasu farizejov i kvasu Herodesa!“ (Mk 8,15), pretože – farizeji a hlavne Herodes – veľmi nechceli, aby sa mohla šíriť Božia milosť. Namiesto toho radšej okolo seba šírili zlý kvas a poburovali ľud.                                                                                                                                                                                                                                     Naša viera nezávisí od našich skutkov, pretože „viera, o ktorej sami rozhodujeme, nie je úplnou a odovzdanou vierou“ (Benedikt XVI.). Naopak, sú to naše skutky, ktoré závisia od našej viery. Mať skutočnú a autentickú vieru znamená žiť ju aktívne a dynamicky, nielen na povrchu a na vonkajšku… Naša viera musí byť skutočná. Sme pozvaní k tomu, aby sme sa na veci pozerali očami Boha, nie očami hriešnika: „Máte oči, a nevidíte? Máte uši, a nepočujete?“ (Mk 8,17).                                                                                                                                                                                                                                                                            Božie Kráľovstvo sa vo svete šíri rovnako ako keď sa kvasí cesto. Rastie bez toho, aby sme vedeli kde, ako a prečo. Naša živá viera musí rásť a byť taká, ktorá rastie v našej láske k Bohu. Nech nás preto nič a nikto neklame o stretnutí s našim Pánom a Jeho posolstvom. Náš Pán si nikdy nenechá ujsť príležitosť učiť nás a dnes v tom pokračuje: „Musíme sa oslobodiť od falošnej predstavy, že viera nemá dnešným ľuďom čo povedať“ (Benedikt XVI.).