Štvrtok 2. týždňa v Cezročnom období Mk 3,7-12

Vzdialenosť

Ježiš sa so svojimi učeníkmi utiahol k moru. Šiel za ním veľký zástup z Galiley a Judey i z Jeruzalema a z Idumey; ba aj zo zajordánskych krajov a z okolia Týru a Sidonu prišlo k nemu veľké množstvo ľudí, lebo počuli, čo robí. Tu povedal svojim učeníkom, že mu majú pripraviť loďku, aby ho zástup netlačil. Lebo mnohých uzdravil, takže všetci, čo mali nejakú chorobu, tisli sa k nemu, aby sa ho dotkli. Ešte aj nečistí duchovia, keď ho zbadali, padali pred ním a kričali: „Ty si Boží Syn!“ Ale on im prísne pohrozil, aby ho neprezrádzali.

Zamyslenie

Logika potreby, o ktorej sme hovorili včera, povoláva každého človeka, aby bol naporúdzi blížnemu. Aby mu priniesol za priehrštie spolu súcitu či dokonca radosti. Ale pozor! Pretože je pravda, a všetci to poznáme, že utrpenie a bolesť sa môžu stať nástrojom manipulácie. Jednoduchý nástroj, až pod pásový, ktorým druhého môžeme dostať tam, kde ho chceme mať. Jednoducho hrať na city a neumožniť druhému slobodne odísť. Dnešný úryvok z evanjelia zhodnocuje Ježišovu činnosť. V krátkosti a hutne zhrňuje rôzne činnosti, ktorými je naporúdzi tým, ktorí potrebujú Božiu milosť. Až natoľko, že pociťuje úzkosť z množstva tlačiaceho sa zástupu. Dav, ktorý sa ho chce dotknúť, aby získal účasť na Božích dobrodeniach. A Ježiš? Hovorí svojím učeníkom, aby pripravili loďku na odchod či vzdialenie sa. Zaujímavá potreba, ktorú pociťuje Ježiš – vytvoriť vzdialenosť medzi ním a davom. Niektorí túto vzdialenosť považujú za základ k tomu, aby Ježiš mohol darovať ľuďom slobodne a podľa milosti. A nielen podľa okamžitej potreby davu, ktorý ho sleduje. Vzdialenosť, ktorá je dôležitá. Vzdialenosť medzi túžbou a jej naplnením. Máme trpezlivosť, pretože Božie dary prichádzajú v pravý čas.